Blog

Greencubator predstavuje ReThink - Módny Upcycling
By in

Greencubator predstavuje ReThink - Módny Upcycling

Aby sa nepovedalo, že na východe nič nie je, vytvoril sa tu koncept, ktorý chce vzdelávaním v oblasti ekológie zmeniť svet k lepšiemu. Recyklujeme “sám nič nezmením” na “aj ja môžem niečo zmeniť”.

KONCEPT GREENCUBATOR

V slnečnej sústave sa vraj nachádza planéta, ktorú obýva inteligentná forma života. Aspoň ona sama sa takto skromne necháva titulovať. Áno, sú to presne tie živočíchy, ktoré si kedysi mysleli, že sú stredom vesmíru a odmietali prijať tvrdenie, že sa všetko netočí okolo ich planéty. Ľudia. Rakovina planéty Zem. 

Inteligencia je síce na našej planéte konštantná, no počet obyvateľov neustále rastie a ničí Zem bez ohľadu na budúcnosť ďalších generácii. Sme ignoranti ovplyvnení konzumným životom, ktorých nezaujíma či hladina oceánov stúpla o deväť milimetrov, ale či je Corgoň v Kauflande o deväť centov lacnejší. Štatistiky obyčajnému človeku povedia ešte menej ako prejav Andreja Danka, no stav, v akom sa nachádza naša planéta, je viac než alarmujúci. 

Aby sa nepovedalo, že na východe nič nie je, vytvoril sa tu koncept Greencubator, ktorý chce vzdelávaním v oblasti ekológie a environmentalistiky zmeniť svet k lepšiemu. Koncept, ktorý sa snaží frázu “sám nič nezmením” ekologicky zrecyklovať a premeniť ju na “aj ja môžem a chcem niečo zmeniť”. Greencubator predstavuje súbor prednášok pod názvom “ReThink”, ktoré sa venujú najmä odpadom či kontrastom prírody a ľudskej márnivosti. ReThink Vás zasvätí do tajov recyklácie, cirkularity, minimalizmu a do ďalších vecí, v ktorých ste sa možno doteraz orientovali asi tak ako Bludný Holanďan v španielskej dedine. ReThink to má v pláne zmeniť a ukázať, že už ďalej nemôžeme odsúvať problémy, ale že nastal konečne čas prevziať zodpovednosť za náš bezohľadný spôsob života a tieto problémy začať riešiť.

Zdroj obrázka: CoClear, 2015

ReThink - Módny upcycling

Prvá udalosť pod hlavičkou Greencubatora bude venovaná 2. najšpinavejšiemu a najneetickejšiemu priemyslu na svete, módnemu priemyslu. 
V Číne sa vraj hovorí, že ak chcete vedieť, aká farba je aktuálne najtrendovejšia, tak sa pozrite, akú farbu majú vaše rieky. No hrozivo na tom nie je len voda. Viac než polovica ľudí pracujúcich v módnom priemysle žije pod hranicou chudoby a sú považovaní za novodobých otrokov. 24. apríla 2013 sa v Bangladéši zrútila budova Rana Plaza s textilnou továrňou. Deň predtým boli robotníci informovaní o narušení statiky, no pod hrozbou výpovedí sa o deň neskôr vrátili do práce. 1130 z nich prišlo o život a viac než 2500 bolo zranených.

Zdroj obrázka: Feel Good Wardrobe, 2015

Odpoveďou na to bola iniciatíva Fashion Revolution, ktorá bojuje za transparentnosť výroby odevného priemyslu, zlepšenie pracovných podmienok, dodržanie ekologických štandardov a za ochranu prírodných zdrojov. Výsledkom má byť zodpovedný, uvedomelý a udržateľný módny priemysel.

Ani Greencubator nechce ostať ticho a v Prešove preto zorganizoval prvú veľkú párty. SWAP párty, na ktorej sa bude vymieňať oblečenie. Táto párty bude súčasťou akcie zameranej na recykláciu módy, ktorú Vám prinesie Centrum nezávislej kultúry Wave v spolupráci s firmou Fecupral. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Chýbať nebude ani diskusia so zaujímavými hosťami z oblasti módy, kreatívne workshopy a kapela, ktorej hudobným nástrojom sú odpady. Akcia štartuje o 17:00 workshopmi, o 19:00 plynule prejde do prezentácie a diskusie s Martinou Marekovou Kuipers, koordinátorkou  Fashion Revolution na Slovensku a stvoriteľkou módnej značky Bartinki. Približne o 20:00 sa do diskusie zapoja aj ďalší hostia ako napríklad Ida Sándor (košická dizajnérka), Alena Krivá (módna značka CILA), Lenka Čižmáriková (BUM Kôlnička) a ľudia z upcyclingového secondhandu ALMARA, ktorí budú od 19:00 živo diskutovať o rôznych témach týkajúcich sa udržateľnej módy. Program vyvrcholí o 21:00 hudobnou vsuvkou v podobe experimentálnej kapely Barcode Djs, ktorá dáva odpadom nový rozmer.

I Just Wanna Make You SWAP

Určite sa aj Vám doma ohýbajú vešiaky pod náporom oblečenia, ktoré roky nepoužívate a častokrát ho nakoniec vyhodíte do kontajnera. Takto podobne sa na Slovensku vyhodí každých 10 minút približne 460 kg oblečenia.

Nám ľuďom dáva život častokrát druhú šancu, tak by sme ju tentokrát my mohli dať veciam, ktoré môžu potešiť niekoho iného a prispieť tým zároveň k ochrane životného prostredia.
Džínové šortky aké nosieval Paľo Habera, kvietkovaná košeľa Nicka Slaughtera z Vražedného pobrežia, lososové legíny s mačičkami, kamionistické tričko bez rukávov, ľadvinky pre vyberačov parkovného, termotričko pre kráľov diskoték, prípadne iné trendy módne trháky, môžu niekomu pasovať do garderóby. Ak máte hocijaké oblečenie, ktorého ste sa chceli už dávno zbaviť, no čakali ste na vhodnú chvíľu, tak ste sa tej chvíle dočkali. Zbavte sa predsudkov z toho, že si to aj tak nikto nikdy neoblečie a radšej si predstavte, že aj Fiat Multipla brázdi slovenské cesty. Zabudnite chvíľu na hrdosť, priznajte si, že sa Vám to obľúbené  kaki tričko nespralo na 120-tke, ale že sa do neho už jednoducho nezmestíte a príďte si ho vymeniť za niečo iné.

Podmienky „swapovania“ sú jasné, jeden kus čistého, nepoškodeného oblečenia donesieš, jeden si môžeš odniesť. Zdarma. Žiadne ďalšie podmienky malými písmenami pod čiarou. Príď – Prines – Vymeň – Odnes. Môžu to byť aj rôzne doplnky oblečenia, alebo aj bižutéria, ktorá nemusí byť priamo korunovačnými klenotmi. Ak máte nejakú nadbytočnú košeľu, v ktorej vyzeráte ako Raťafák Plachta, tak sa na workshope dozviete, ako si z nej vyrobiť tričko.

Na otázky ako nás ohrozuje vyhodený textil, ako predchádzať vzniku odpadu z oblečenia, čo je to upcycling, slow fashion a na veľa ďalších zaujímavých otázok dostanete odpovede v sobotu, 23. júna o 17:00 vo Wave.

– Rudolf Beliš

Čo odsunieme na neskôr, to nás raz dobehne!
By in

Čo odsunieme na neskôr, to nás raz dobehne!

 

Zdroj obrázka: Cosmic Convergence, 2012

Ak berieme do úvahy, že od veľkej priemyselnej revolúcie sa ľudstvo začalo stretávať s nebezpečnými polutantmi na dennej báze, mali by sme venovať väčšiu pozornosť tomu, aby sme pochopili čo sú vlastne zač a ako sa aj za posledných 50 rokov do potravinového reťazca dostávajú.

Tu je niekoľko zdrojov, ktoré aj dnes ohrozujú každého jedného človeka, bez ohľadu na to, či je s nimi v priamom kontakte alebo nie.

RÁDIOAKTÍVNE OCEÁNY A MORIA

Od roku 2017, keď bola zhotovená satelitná snímka Tichého oceánu, začali vedci hovoriť o tzv. „umieraní“ tejto časti sveta, z dôvodu zhromažďovania plastových odpadov, akumulácie ťažkých kovov, ekologických havárií aj parádiacej radiácie. Situáciu navyše dramaticky zhoršuje kontinuálny únik rádioaktívneho odpadu z miesta havárie vo Fukušime (marec 2011). Odhaduje sa, že od dátumu tejto tragédie unikne každoročne do Tichého oceánu 300 ton rádioaktívneho odpadu!

V 90. rokoch Talianska mafia vyhadzovala rádioaktívny odpad do Somálskych morí. Odhaduje sa, že sa takto zbavili približne 600 barelových sudov, čo predstavuje cca 10 000l odpadu. Tieto barelové sudy  v roku 2004 tsunami vyniesol na pobrežie Somálskych miest Hobbio a Benadír spolu s podmorskou skládkou obsahujúcou nebezpečné olovo, ortuť, kadmium a ďalšie zložky. Zomrelo okolo 300 ľudí.  

Zdroj obrázka: Snopes, 2016 

ŤAŽKÉ KOVY A KYANIDY V RIEKACH A ZÁLIVOCH

Za posledných 50 rokov došlo k viacerým haváriám aj v oblasti ťažobného priemyslu. V roku 2000 neodbornou manipuláciou v bani na ťažbu zlata Baia Mare v Rumunsku uniklo 100 000 m3 kyanidom kontaminovaného kalu a takmer úplne zničilo vodný ekosystém riek, znečistenie vtedy sčasti zasiahlo aj rieku Tisa, ktorá tvorí hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Slovensko čelilo podobnej toxickej záplave a to v roku 1971, kedy sa v obci Horná Ves pri Žiari nad Hronom pretrhlo odkalisko s kyanidovým kalom a zamorilo priľahlé záhrady a polia. Zo sveta treba spomenúť aj Wassa Ghana – vypúšťanie kyanidov do vodného recipienta, Jindunicheug Čína 2001 a Les Frailes Španielsko 1998 – vypúšťanie ťažkých kovov do rieky.

Kyanidy sú pritom prudko toxické látky, ktoré spôsobujú, že červené krvinky prestanú mať schopnosť okysličovať svaly. Ťažké kovy sa zase radia k neurotoxínom a karcinogénom. Ich metabolické spracovanie je pre bunku natoľko náročné, že sa v orgánoch ľahko akumulujú a tak spôsobujú mnohé chronické ochorenia. To, že sa ťažké kovy do kolobehu dostali dávno  teda neznamená, že tieto látky sa v prírode nenachádzajú! Naopak, akumulujú sa a stávajú sa súčasťou ľudských organizmov.

Zdroj obrázka: Onedio, 2015

PLASTY V POTRAVINOVOM REŤAZCI

Svet ročne vyprodukuje 300 miliónov ton plastových odpadov! Viac ako 10 miliónov ton týchto odpadov končí v moriach a oceánoch. Pôsobením morských vĺn a slnečného žiarenia sa plasty rozpadávajú a stávajú sa potravou pre ryby. Tieto plasty postupne uvoľňujú PCB, DDT, olovo a dostávajú sa do potravinového reťazca. Dnešné údaje o objeme plastov v Tichom oceáne hovoria o 7,25 miliónoch ton a dokonca majú aj svoj vlastný ostrov nazývaný Hendson.  Nezabúdajme však, že ide  o karcinogénne látky!

Riešenia enormného objemu spotreby plastov sú častokrát urýchlené a nepremyslené. Jedným z nich je používanie bioplastov vyrábaných z biomasy. Tu však narážame na problém. Modifikované škroby, z ktorých sa tieto bioplasty vyrábajú majú rovnaké zloženie ako biologicky nedegradovateľné plasty! Českí vedci z Ústavu experimentálnej botaniky Akadémie vied ČR po 5 ročnom výskume žiadnu biologickú degradáciu nezaznamenali. Práve naopak, došli k záveru, že tieto bio plasty uvoľňujú do prostredia látky negatívne ovplyvňujúce hormonálnu sústavu a rozmnožovanie organizmov.

Všetko znečistenie nás dobieha vo forme zvýšenia výskytu chronických chorôb a rôznych zdravotných komplikácií, potravinových alergií a postihnutí nervového systému. Hoci sa človek na určitú dávku takýchto látok prispôsobil, otázkou zostáva únosná hranica koncentrácie v ľudskom tele. Ako príklad je možné uviesť fakt, že podľa výskumov má vo svojom tele každý obyvateľ Slovenska na 1 kg tuku v priemere  2500µg PCB. Chemická výroba 90-tych rokov na Slovensku.

Zdroj obrázkov: 
Cosmic Convergence, 2012 – http://cosmicconvergence.org/
Snopes, 2016 – https://www.snopes.com/fact-check/fukushima-emergency/
Onedio, 2015 – https://onedio.com/haber/kamuoyuna-cok-fazla-yansimayan-trajik-oykusuyle-somali-de-korsanligin-ortaya-cikisi-618962

Klimatické zmeny a ich vplyvy
By in

Klimatické zmeny a ich vplyvy

Zdroj obrázka: Cosmos Magazine, 2015 

V súčasnej dobe pozorujeme extrémne výkyvy počasia súvisiace s klimatickými zmenami spôsobenými predovšetkým globálnym otepľovaním. Hlavným problémom týchto zmien je však predovšetkým rýchlosť akými tieto deje prebiehajú. Klíma Zeme sa počas storočí menila, ale nie až tak badateľne ako k tomu dochádza v posledných rokoch.

Odhaduje sa, že priemerná teplota Zemského povrchu sa za posledných 25 rokov zvýšila o 0,8°C pričom od začiatku 90-tych rokov sa každých 10 rokov zvýši o 0,25 °C. Dochádza k zvýšeniu počtov tropických dní a extrémnych zrážok. V rokoch 2003 až 2006 Európu sužovali extrémne suchá, čo sa nezhoduje s miernym podnebným pásmom v ktorom sa nachádza. Vplyvom teploty dochádza ku zmenám vzdušného prúdenia a narastá počet hurikánov a tajfúnov na miestach, kde sa štandardne nevyskytujú.

Zvyšovanie teplôt vplýva taktiež na rozmŕzanie permafrostu. Táto oblasť s trvalo zamrznutou pôdnou vodou v súčasnosti pokrýva asi 20% povrchu Zeme a je pozostatkom doby ľadovej. Vplyvom globálneho otepľovania sa plocha a hrúbka permafrostu zmenšuje a rastie tzv. aktívna vrstva, ktorá počas letných mesiacov do hĺbky niekoľkých metrov rozmŕza. Odhaduje sa, že permafrost obsahuje 1672 miliárd ton celkového organického uhlíka, ktorý sa uvoľňuje v podobe skleníkových plynov – oxidu uhličitého a metánu. Okrem zíntenzívnenia skleníkového efektu, oxid uhličitý znižuje pH vody v oceánoch a moriach, čím sa morská voda stáva kyslejšou a tak prirodzene narúša morské ekosystémy.

Priemerná teplota Zemského povrchu sa od začiatku 90-tych rokov každých 10 rokov zvýši o 0,25 °C.

Roztápaním ľadovcov a ohrievaním vody dochádza k zvyšovaniu hladiny morí a oceánov, pričom len v priebehu 20. stor. sa hladina dvihla o viac ako 0,22 metra. Zároveň stúpla teplota vody dokonca aj v hĺbke 3 km a to o 0,6°C. Rozloha morského ľadu, ktorý odráža až 90% slnečného žiarenia klesá každých 10 rokov o 3,3 %. Takýmto spôsobom pevnina a moria absorbujú ešte viac slnečného žiarenia a dá sa teda predpokladať ďalší nárast teplôt.

Zvyšovanie teploty podnebia prispieva aj ku zvýšeniu eutrofizácie vôd. Stojace vody obsahujú viac dusíka a fosforu, čo podporuje rast vodných rias tzv. fytoplanktónu. Vody sú takto ochudobňované o kyslík, čo opäť výrazne narušuje ekosystémy pevninských vôd.

Pokles biodiverzity, úhyn organizmov a zvyšovanie úmrtnosti ľudí vo svete sú reálne hrozby, ktoré ako sa zdá, nevieme zastaviť. Aby nás však postihli čo najmenej, musíme sa spoločnými silami pokúsiť ovplyvniť rýchlosť akou sa tieto zmeny budú diať.

Pokles biodiverzity, úhyn organizmov a zvyšovanie úmrtnosti ľudí vo svete sú reálne hrozby, ktoré ako sa zdá, nevieme zastaviť.

Pozn.: Skleníkové plyny ako vodná para, oxid uhličitý, metán, oxid dusný, freóny a ozón vyskytujúce sa v zemskej atmosfére  absorbujú infračervené žiarenie. Tento jav spôsobuje ohrievanie vrstvy, ktorá sa nachádza  pod pásmom zmesi vodnej pary a plynov a tiež samotný zemský povrch.

Vylepšili sme našu technológiu
By in

Vylepšili sme našu technológiu

Za pomoci bilaterálneho fondu – opatrenie B v oblasti PA 21 – Zelené inovácie v priemysle došlo vo firme FECUPRAL, spol. s.r.o. k procesnému auditu.

Jedným z cieľov projektu bola procesná analýza technických zariadení, ktoré na našej prevádzke používame. Zisťovali sme technický stav zariadenia na ekologické spracovanie odpadov. Oslovili sme firmy, ktoré poskytujú takéto služby so žiadosťou o procesnú analýzu a popísanie bodov, ktoré môžu v budúcnosti spôsobiť ekologickú závadu v prípade, že ich včasne neodhalíme.

Nešlo o obyčajnú revíziu, snažili sme sa zlepšiť technológiu tak, aby sme eliminovali znečistenie životného prostredia výrazne nižšie pod hodnoty, ktoré povoľujú orgány štátnej správy a EU ako prípustné. Čo nás k tomu viedlo, bolo presvedčenie, že sa musíme neustále zlepšovať! Výsledky procesnej analýzy odhalili body, ktoré môžeme a budeme inovovať. 

Výsledkom tejto procesnej analýzy boli aj závery, že technológia ponúkne širšie portfólio odpadov na spracovanie.

Po úpravách, ktoré sme vykonali máme zariadenie, v ktorom dokážeme odpady recyklovať, nie len energeticky ale aj materiálovo! Materiálová recyklácia odpadov nám teda ponúka možnosť znížiť objem nebezpečných odpadov na skládkach. Výsledkom je teda rozšírenie spracovania o také druhy odpadov, ktoré majú využiteľný materiálový potenciál!

Sme o krok bližšie k bezodpadovej budúcnosti.

Aktivita je financovaná z Nórskych grantov. Spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Študijná cesta do Nórska
By in

Študijná cesta do Nórska

Dňa 25.06.2017 až 28.06.2017 sa predstavitelia tímu Fecupral zúčastnili stretnutia v Nórsku. Stretnutie bolo organizované za pomoci bilaterálneho fondu – opatrenie B v oblasti PA 21 – Zelené inovácie v priemysle. 

Cieľom stretnutia bolo hľadanie nových partnerstiev pre spoluprácu v oblasti ekologického nakladania s odpadmi.
V rámci služobnej cesty, ktorú sme absolvovali sme mali tú česť stretnúť sa s expertom odpadového hospodárstva Bjorn Kopstad, ktorý dlhé roky pôsobí v Nórsku na čele významných firiem zaoberajúcich sa spracovaním, triedením a recykláciou odpadov.

Diskusia, na tému čo môžeme zlepšiť a kam máme posúvať limity v oblasti recyklácie odpadov bola užitočná. Trendy v oblasti nakladania s odpadmi sa inšpirujú cirkulárnou ekonomikou, čo núti firmy, ktoré spracúvajú odpady posúvať limity až na hranicu možností, ktoré nám ponúka recyklovaný materiál. Takýto tlak na recykláciu vyvíja napríklad spoločnosť, ktorá je lídrom na trhu s nábytkom a priekopníkom vo využití recyklovaných materiálov. Pozitívne na tom je, že nadnárodným spoločnostiam záleží na šetrení materiálov, ktoré používajú. 

Z tohto si berieme príklad a všetky procesy, ktoré v našej spoločnosti prebiehajú podrobíme analýze tak aby sme odstránili nedostatky a procesy boli 100% materiálovo efektívne. 

Zavádzame „0W“ zero waste politiku!


Aktivita je financovaná z Nórskych grantov. Spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.