Čo odsunieme na neskôr, to nás raz dobehne!
By in

Čo odsunieme na neskôr, to nás raz dobehne!

 

Zdroj obrázka: Cosmic Convergence, 2012

Ak berieme do úvahy, že od veľkej priemyselnej revolúcie sa ľudstvo začalo stretávať s nebezpečnými polutantmi na dennej báze, mali by sme venovať väčšiu pozornosť tomu, aby sme pochopili čo sú vlastne zač a ako sa aj za posledných 50 rokov do potravinového reťazca dostávajú.

Tu je niekoľko zdrojov, ktoré aj dnes ohrozujú každého jedného človeka, bez ohľadu na to, či je s nimi v priamom kontakte alebo nie.

RÁDIOAKTÍVNE OCEÁNY A MORIA

Od roku 2017, keď bola zhotovená satelitná snímka Tichého oceánu, začali vedci hovoriť o tzv. „umieraní“ tejto časti sveta, z dôvodu zhromažďovania plastových odpadov, akumulácie ťažkých kovov, ekologických havárií aj parádiacej radiácie. Situáciu navyše dramaticky zhoršuje kontinuálny únik rádioaktívneho odpadu z miesta havárie vo Fukušime (marec 2011). Odhaduje sa, že od dátumu tejto tragédie unikne každoročne do Tichého oceánu 300 ton rádioaktívneho odpadu!

V 90. rokoch Talianska mafia vyhadzovala rádioaktívny odpad do Somálskych morí. Odhaduje sa, že sa takto zbavili približne 600 barelových sudov, čo predstavuje cca 10 000l odpadu. Tieto barelové sudy  v roku 2004 tsunami vyniesol na pobrežie Somálskych miest Hobbio a Benadír spolu s podmorskou skládkou obsahujúcou nebezpečné olovo, ortuť, kadmium a ďalšie zložky. Zomrelo okolo 300 ľudí.  

Zdroj obrázka: Snopes, 2016 

ŤAŽKÉ KOVY A KYANIDY V RIEKACH A ZÁLIVOCH

Za posledných 50 rokov došlo k viacerým haváriám aj v oblasti ťažobného priemyslu. V roku 2000 neodbornou manipuláciou v bani na ťažbu zlata Baia Mare v Rumunsku uniklo 100 000 m3 kyanidom kontaminovaného kalu a takmer úplne zničilo vodný ekosystém riek, znečistenie vtedy sčasti zasiahlo aj rieku Tisa, ktorá tvorí hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Slovensko čelilo podobnej toxickej záplave a to v roku 1971, kedy sa v obci Horná Ves pri Žiari nad Hronom pretrhlo odkalisko s kyanidovým kalom a zamorilo priľahlé záhrady a polia. Zo sveta treba spomenúť aj Wassa Ghana – vypúšťanie kyanidov do vodného recipienta, Jindunicheug Čína 2001 a Les Frailes Španielsko 1998 – vypúšťanie ťažkých kovov do rieky.

Kyanidy sú pritom prudko toxické látky, ktoré spôsobujú, že červené krvinky prestanú mať schopnosť okysličovať svaly. Ťažké kovy sa zase radia k neurotoxínom a karcinogénom. Ich metabolické spracovanie je pre bunku natoľko náročné, že sa v orgánoch ľahko akumulujú a tak spôsobujú mnohé chronické ochorenia. To, že sa ťažké kovy do kolobehu dostali dávno  teda neznamená, že tieto látky sa v prírode nenachádzajú! Naopak, akumulujú sa a stávajú sa súčasťou ľudských organizmov.

Zdroj obrázka: Onedio, 2015

PLASTY V POTRAVINOVOM REŤAZCI

Svet ročne vyprodukuje 300 miliónov ton plastových odpadov! Viac ako 10 miliónov ton týchto odpadov končí v moriach a oceánoch. Pôsobením morských vĺn a slnečného žiarenia sa plasty rozpadávajú a stávajú sa potravou pre ryby. Tieto plasty postupne uvoľňujú PCB, DDT, olovo a dostávajú sa do potravinového reťazca. Dnešné údaje o objeme plastov v Tichom oceáne hovoria o 7,25 miliónoch ton a dokonca majú aj svoj vlastný ostrov nazývaný Hendson.  Nezabúdajme však, že ide  o karcinogénne látky!

Riešenia enormného objemu spotreby plastov sú častokrát urýchlené a nepremyslené. Jedným z nich je používanie bioplastov vyrábaných z biomasy. Tu však narážame na problém. Modifikované škroby, z ktorých sa tieto bioplasty vyrábajú majú rovnaké zloženie ako biologicky nedegradovateľné plasty! Českí vedci z Ústavu experimentálnej botaniky Akadémie vied ČR po 5 ročnom výskume žiadnu biologickú degradáciu nezaznamenali. Práve naopak, došli k záveru, že tieto bio plasty uvoľňujú do prostredia látky negatívne ovplyvňujúce hormonálnu sústavu a rozmnožovanie organizmov.

Všetko znečistenie nás dobieha vo forme zvýšenia výskytu chronických chorôb a rôznych zdravotných komplikácií, potravinových alergií a postihnutí nervového systému. Hoci sa človek na určitú dávku takýchto látok prispôsobil, otázkou zostáva únosná hranica koncentrácie v ľudskom tele. Ako príklad je možné uviesť fakt, že podľa výskumov má vo svojom tele každý obyvateľ Slovenska na 1 kg tuku v priemere  2500µg PCB. Chemická výroba 90-tych rokov na Slovensku.

Zdroj obrázkov: 
Cosmic Convergence, 2012 – http://cosmicconvergence.org/
Snopes, 2016 – https://www.snopes.com/fact-check/fukushima-emergency/
Onedio, 2015 – https://onedio.com/haber/kamuoyuna-cok-fazla-yansimayan-trajik-oykusuyle-somali-de-korsanligin-ortaya-cikisi-618962