Zdroj obrázka: Cosmos Magazine, 2015
V súčasnej dobe pozorujeme extrémne výkyvy počasia súvisiace s klimatickými zmenami spôsobenými predovšetkým globálnym otepľovaním. Hlavným problémom týchto zmien je však predovšetkým rýchlosť akými tieto deje prebiehajú. Klíma Zeme sa počas storočí menila, ale nie až tak badateľne ako k tomu dochádza v posledných rokoch.
Odhaduje sa, že priemerná teplota Zemského povrchu sa za posledných 25 rokov zvýšila o 0,8°C pričom od začiatku 90-tych rokov sa každých 10 rokov zvýši o 0,25 °C. Dochádza k zvýšeniu počtov tropických dní a extrémnych zrážok. V rokoch 2003 až 2006 Európu sužovali extrémne suchá, čo sa nezhoduje s miernym podnebným pásmom v ktorom sa nachádza. Vplyvom teploty dochádza ku zmenám vzdušného prúdenia a narastá počet hurikánov a tajfúnov na miestach, kde sa štandardne nevyskytujú.
Zvyšovanie teplôt vplýva taktiež na rozmŕzanie permafrostu. Táto oblasť s trvalo zamrznutou pôdnou vodou v súčasnosti pokrýva asi 20% povrchu Zeme a je pozostatkom doby ľadovej. Vplyvom globálneho otepľovania sa plocha a hrúbka permafrostu zmenšuje a rastie tzv. aktívna vrstva, ktorá počas letných mesiacov do hĺbky niekoľkých metrov rozmŕza. Odhaduje sa, že permafrost obsahuje 1672 miliárd ton celkového organického uhlíka, ktorý sa uvoľňuje v podobe skleníkových plynov – oxidu uhličitého a metánu. Okrem zíntenzívnenia skleníkového efektu, oxid uhličitý znižuje pH vody v oceánoch a moriach, čím sa morská voda stáva kyslejšou a tak prirodzene narúša morské ekosystémy.
Priemerná teplota Zemského povrchu sa od začiatku 90-tych rokov každých 10 rokov zvýši o 0,25 °C.
Roztápaním ľadovcov a ohrievaním vody dochádza k zvyšovaniu hladiny morí a oceánov, pričom len v priebehu 20. stor. sa hladina dvihla o viac ako 0,22 metra. Zároveň stúpla teplota vody dokonca aj v hĺbke 3 km a to o 0,6°C. Rozloha morského ľadu, ktorý odráža až 90% slnečného žiarenia klesá každých 10 rokov o 3,3 %. Takýmto spôsobom pevnina a moria absorbujú ešte viac slnečného žiarenia a dá sa teda predpokladať ďalší nárast teplôt.
Zvyšovanie teploty podnebia prispieva aj ku zvýšeniu eutrofizácie vôd. Stojace vody obsahujú viac dusíka a fosforu, čo podporuje rast vodných rias tzv. fytoplanktónu. Vody sú takto ochudobňované o kyslík, čo opäť výrazne narušuje ekosystémy pevninských vôd.
Pokles biodiverzity, úhyn organizmov a zvyšovanie úmrtnosti ľudí vo svete sú reálne hrozby, ktoré ako sa zdá, nevieme zastaviť. Aby nás však postihli čo najmenej, musíme sa spoločnými silami pokúsiť ovplyvniť rýchlosť akou sa tieto zmeny budú diať.
Pokles biodiverzity, úhyn organizmov a zvyšovanie úmrtnosti ľudí vo svete sú reálne hrozby, ktoré ako sa zdá, nevieme zastaviť.
Pozn.: Skleníkové plyny ako vodná para, oxid uhličitý, metán, oxid dusný, freóny a ozón vyskytujúce sa v zemskej atmosfére absorbujú infračervené žiarenie. Tento jav spôsobuje ohrievanie vrstvy, ktorá sa nachádza pod pásmom zmesi vodnej pary a plynov a tiež samotný zemský povrch.
Zdroj obrázka: Cosmos Magazine, 2015 – https://cosmosmagazine.com/climate/what-happens-if-permafrost-disappears