Jedlo. Ani netuším, o čom by ma bavilo písať viac. Teda jasne, že to presne viem, ale o tej druhej téme by som ako každý priemerný muž písal nanajvýš dve minúty a bol by som hotový. Milujem jedlo. Dokonca aj teraz, keď začínam písať tento článok, tak mám naňho obrovskú chuť a v žalúdku mi začína vyhrávať Desmod zremixovaný s Nickelbackom, a to je pocit horší než tantalove muky.
Jedlo je základným stavebným kameňom trošku inej pyramídy než je BMG Invest či Horizont Slovakia. Maslowovej. Napĺňa najdôležitejšie fyziologické potreby a aj vďaka nemu môžeme existovať a naďalej veselo znečisťovať našu krásnu planétu. Tentokrát ale budem o jedle písať trochu inak. Bude to radosť iná, bude to smútok.
Štatistika
Bŕŕŕ. Hnusné slovo. Znie podobne ako slovo práca, pondelok alebo ich kombinácia. Horšie je už hádam len, ak niekto pracuje vo firme, ktorá robí prieskum trhu a v pondelok ráno spracúva štatistické ukazovatele. Dosť už ale o mne. Radšej si teraz dovolím upraviť Stalinov výrok. Ak sa vyhodí kilogram jedla, je to tragédia, ak milión, je to štatistika.
Keďže som altruista, tak som pre vás nezištne zhrnul pár alarmujúcich štatistík, pri ktorých čítaní vám prestane chutiť a tým čiastočne vyriešim problém plytvania jedlom. Takže nech sa páči:
– viac ako 30% jedla (1,3 milióna ton) sa ročne stratí alebo sa ním mrhá v globálnom systéme jedla, to predstavuje 4x väčšie množstvo jedla, aké by dokázalo nakŕmiť všetkých ľudí trpiacich hladom
– Ak by sme všetky vyhodené potraviny chceli rozdať chudobným ľuďom, tak by sa každému z nich ušlo približne 1,2 tony potravín ročne
– Potravinový odpad v EÚ ročne dosahuje 89 miliónov ton, teda približne 179 kilogramov na osobu
– Na Slovensku tvorí biologicky rozložiteľný odpad 30 – 40 percent zmesového komunálneho odpadu.
– 69% odpadu v našich kontajneroch tvorí potravinový odpad, ktorý sa už nedá skonzumovať. Odhadom je to na Slovensku 52,5 tisíc ton odpadu
– na Slovensku sa denne vyprodukuje až 2 452 ton potravinového odpadu, čo v prepočte predstavuje 0,5 kg na obyvateľa
Jesť či Nejesť
To je otázka, ktorá trápi nejedného bretariána. My obyčajní smrteľníci však jesť jednoducho musíme. Je jedno či máme životný štýl ako Igor Bukovský alebo ako Charles Bukowski.
Chápem, že popri problémoch ako je korupcia v politike, odpájajúce sa a horiace vlakové vozne či popri čakaní na novú sériu Farmy, je téma plytvania jedlom niečo ako omrvinka na tanieri Kulyho Kollára. No ale čo je omrvinka? Jedlo. A sme doma. Pritom nato, aká je to závažná téma, tak je jej kladený príliš malý význam.
Vie niekto o nejakej iniciatíve znižovania odpadu z jedla ako je napríklad iniciatíva o výrube stromov “My sme les”?
Je síce pravda, že by si iniciatívu “My sme jedlo” mohlo veľa ľudí zle interpretovať, ale myslím si, že chuťový pohárik už pretiekol a je potrebné konečne tejto problematike venovať patričnú pozornosť. A je to príležitosť niečo zmeniť k lepšiemu pre nás všetkých, keďže nie obchod či reštaurácie, ale obyčajný človek má takmer polovičný podiel na plytvaní potravinami.
Učiť sa, učiť sa, učiť sa
Najväčším problémom pri plytvaní potravinami v domácnosti je nevedomosť. Existujú pravidlá, ktoré ak budete dodržiavať, tak ušetríte peniaze a zároveň aj životné prostredie. Tieto pravidlá sa týkajú najmä jeho skladovania.
Vedeli ste napríklad, že cibuľa a zemiaky alebo mäso a mlieko idú k sebe rovnako ako Rytmus a Dara či Peťo Sagan a Katka? Alebo, že hrozno či jablká majú byť skladované pri podobne nízkej teplote akú má srdce mojej prvej bývalej?
Dôležité je nie len dobre skladovať, ale taktiež rozlišovať pojmy. Pojmy „Minimálna trvanlivosť“ a „Spotrebujte do“ sú podobne zradne ako odpoveď ženy “nič” na otázku čo jej je. Potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti môžete zjesť aj po tomto termíne, avšak nemôžu sa po jeho uplynutí predávať. Vedeli ste? Nie? Nemáte začo.
Ďalšie dôležité pravidlá, ktoré by sme pri nakupovaní mali dodržiavať sú napríklad:
- pred nákupom sa pozrite do chladničky – jednak je to pre mňa osobne občas jediné svetlo v mojom živote, druhak zistím, čo mi už netreba nakúpiť a Tretiak Vladislav
- nie všetky zľavy sa vyplatia – ste si istí, že potrebujete 40 kíl zeleru v 60% zľave?
- menej je viac – … nepovedala nikdy žiadna babka, ale všetci dobre vieme, koho volila
- napíšte si zoznam – aj Schindler si ho písal, nemôžete tým teda nič pokaziť, veď ten film získal sedem Oscarov
- nie s prázdnym bruchom – keď si hladný, nie si to ty, preto never svojim očiam, ktoré by v tom momente zjedli aj hawai pizzu
Potravinolobby
Ak neveríte v chemtrails, svet ovládaný Sorosom, nenosíte na hlave alobalovú čiapku a z ucha vám netrčí zmrzlina, tak zrejme veríte v globálne otepľovanie, na ktoré má veľký vplyv aj vyhodené jedlo. A jeho tretina sa tvorí aj pri výrobe. Podobne ako sa v starovekej Sparte zbavovali slabých detí, tak sa v tomto priemysle pristupuje k jedlu. Váha, veľkosť, tvar, vzhľad. Dokonalé na pulty, ostatok vyhodiť.
Kde sa podela ľudskosť? Inteligencia, charakter, zmysel pre humor a dobré srdiečko?
Wave, 29.9.2018, 18:00
Neexistuje žiadne univerzálne riešenie. Každý jednotlivý problém týkajúci sa plytvania jedlom si vyžaduje iné riešenie. Na diskusii 29. septembra vo Wave sa o 18:00 dozvieme o probléme plytvania potravinami oveľa viac. Preberať sa budú navyše aj témy ako pesticídy, biologicky rozložiteľné obaly a reč bude aj o geneticky modifikovaných potravinách, ktoré nemajú prekvapujúco s Černobyľom nič spoločné. Súčasťou tejto akcie bude tradične aj výmena oblečenia – swap. Tešíme sa na vás!
– Rudolf Beliš